1. Ak ste považovaný za daňového rezidenta Slovenska, ale ste aj daňovým rezidentom v inej krajine na základe príslušnej národnej legislatívy, určte svoju daňovú rezidenciu pomocou článku 4 Zmluvy.

    

   Článok 4 — Rezident z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku:

   Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, pričom zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo samosprávu. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

   Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku  1 rezidentom oboch zmluvných štátov jej postavenie sa určí takto:

   a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie v  oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a  hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);

   b) ak nemožno určiť, v  ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak v  žiadnom z  nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

   c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v  oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

   d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z  nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

   Ak je možné určiť daňovú rezidenciu na základe niektorého z prvých kritérií, ďalšie body sa už nezohľadňujú.

2. Ak plánujete/alobo ste uskutočnilli zahraničnú mobilitu počas (doktorandského) štúdia, pozrite si článok  20 (alebo podobný) Zmluvy týkajúci sa platieb študentom, aby ste zistili, či a kde je možné platby študentom zdaniť alebo či sú od dane oslobodené.

Článok 20 z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku:

Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu (= štát štúdia) rezidentom druhého zmluvného štátu (= štát rezidencie) a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte (= štát štúdia) iba z dôvodu štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov živobytia, štúdia alebo výcviku, nebudú zdanené v tomto štáte (= štát štúdia) za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu (= štát štúdia).

V nasledujúcom dokumente nájdete znenia špecifických článkov, ktoré sa týkajú ŠTUDENTOV a VÝSKUMNÍKOV/VYSOKOŠKOLSKÝCH UČITEĽOV podľa krajín, s ktorými ma Slovensko uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Vzťahujú sa na vás ustanovenia článku 20 (alebo podobného) o študentoch v príslušnej zmluve?

1. Je dôležité vedieť, čo hovorí slovenská legislatíva o štipendiách.

   Na základe zákona č. 595/2003 o dani z príjmu, § 9, ods. (2), písm. j) (skrátená verzia):

   Oslobodené od dane sú štipendiá poskytované napr. zo štátneho rozpočtu (vrátane PhD štipendií), alebo vysokými školami alebo podobné výhody poskytované zo zahraničia, firemné štipendiá poskytnuté vysokoškolským študentom, finančná podpora od nadácií alebo neziskových organizácií okrem odmeny za vykonávanie závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti.

2. Odporúča sa naštudovať si základné fakty o dani z príjmu na Slovensku.

3. V prípade, že sa považujete za daňového rezidenta na Slovensku (na základe slovenskej legislatívy) a máte príjmy zo zahraničia, ktoré je potrebné zdaniť na Slovensku (okrem štipendia aj iné celosvetové príjmy), je vhodné zistiť, ako zamedziť dvojitému zdaneniu na základe slovenskej legislatívy.

4. Odporúčaný zdroj k zdaňovaniu príjmov zo zahraničia na stránkach Finančnej správy SR.
   
   

5. Je dôležité sa informovať o podmienkach zdaňovania príjmu v danej zahraničnej krajine (ak to vyplynie z kontextu s ohľadom na stanovenú daňovú rezidenciu, zdroje a druh príjmu a pod).

1. Ak ste považovaný za daňového rezidenta Slovenska, ale ste aj daňovým rezidentom v inej krajine na základe príslušnej národnej legislatívy, určte svoju daňovú rezidenciu pomocou článku 4 Zmluvy.

    

   Článok 4 — Rezident z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku:

   Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, pričom zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo samosprávu. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

   Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku  1 rezidentom oboch zmluvných štátov jej postavenie sa určí takto:

   a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie v  oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a  hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);

   b) ak nemožno určiť, v  ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak v  žiadnom z  nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;

   c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v  oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;

   d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z  nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

   Ak je možné určiť daňovú rezidenciu na základe niektorého z prvých kritérií, ďalšie body sa už nezohľadňujú.

2. Overte, či Zmluva obsahuje článok  20/21 (alebo podobný) týkajúci sa platieb za výskum/výučbu.

Príklad zo Zmluvy medzi Slovenskom a  Indiou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu:

Profesor alebo učiteľ, ktorý má alebo mal bydlisko v jednom zmluvnom štáte prv, ako navštívil druhý zmluvný štát, aby tam vyučoval alebo pracoval vo výskume alebo aby tam vykonával obe tieto činnosti na univerzite, internáte, škole alebo inom uznávanom ústave v tomto druhom zmluvnom štáte, bude v tomto druhom štáte oslobodený od dane z odmeny za také vyučovanie alebo výskum po dobu nepresahujúcu dva roky od dátumu príchodu do tohto druhého štátu.

Tento článok  sa nepoužije na príjem z výskumu, ak sa taký výskum vykonáva predovšetkým pre súkromný prospech určitej osoby alebo určitých osôb.

Na účely odseku  1 sa „uznávaným ústavom rozumie ústav, ktorý bol v  tomto ohľade schválený príslušným úradom dotknutého zmluvného štátu.

Ustanovenia konkrétnych zmlúv sa líšia, preto je vždy potrebné skontrolovať presné znenie príslušnej bilaterálnej zmluvy. Môže sa dokonca stať, že zmluva nezahŕňa dvojročný limit (napr. zmluva s Maďarskom, či Talianskom). Na druhej strane sa častokrát vyžaduje ďalšia podmienka: na oslobodenie tohto príjmu od dane v štáte zamestnania musí pochádzať zo zdrojov mimo tohto štátu (napr. v prípade Brazílie).

V nasledujúcom dokumente nájdete znenia špecifických článkov, ktoré sa týkajú ŠTUDENTOV a VÝSKUMNÍKOV/VYSOKOŠKOLSKÝCH UČITEĽOV podľa krajín, s ktorými ma Slovensko uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Vzťahujú sa na vás ustanovenia článku 20/21 (alebo podobného) o platbách za výskum/výučbu v príslušnej zmluve?

1. Napriek tomu sa odporúča oboznámiť sa so základnými faktami o dani z príjmu na Slovensku, vrátane daňových výnimiek.
   
   
2. Je dôležité dozvedieť sa viac o zamedzení dvojitému zdaneniu na základe slovenskej legislatívy.
   
   
3. Odporúčaný zdroj k zdaňovaniu príjmov zo zahraničia na stránkach Finančnej správy SR.
   
   

4. Je dôležité sa informovať o podmienkach zdaňovania príjmu v danej zahraničnej krajine.