Prehľad dane z príjmu

Hlavný platný predpis o dani z príjmov na Slovensku je Zákon o dani z príjmov (zákon č.  595/2003 Z.  z.), ktorý definuje zdaniteľný príjem, sadzbu dane, výnimky a pravidlá platenia daní.

Príjmy zo zamestnania (§ 5)

Príjmy zo zamestnania (tzv. závislá činnosť) sú definované v §  5 zákona o dani z príjmov.

Ide o mzdu, ktorú zamestnanec dostáva z prácu vykonanú v  rámci súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, pričom zamestnanec je povinný dodržiavať pokyny zamestnávateľa.

Mzda

Super hrubá mzda (alebo celková cena práce) predstavuje náklady zamestnávateľa na jedného zamestnanca. Celková cena práce sa získava ako hrubá mzda zamestnanca zvýšená o  príspevky zamestnávateľa do zdravotnej poisťovne (zvyčajne 11  % z  vymeriavacieho základu, t.  j. vo všeobecnosti z hrubej mzdy a  príspevky do Sociálnej poisťovne (typicky 25,2  % z  vymeriavacieho základ pokiaľ sa na zamestnanca nevzťahujú osobitné podmienky). Taktiež môžu byť relevantné aj povinné príspevky do dôchodkového sporenia platené zamestnávateľom.

Hrubá mzda je obvykle zmluvná mzda, ktorá predstavuje celkovú sumu pred odpočítaním daní a odvodov.

Čistá mzda je suma, ktorú zamestnanec dostáva po odpočítaní všetkých príspevkov, ako sú zdravotné poistenie (4 % z  vymeriavacieho základu), odvody do Sociálnej poisťovne (nemocenské poistenie — 1,4  %, starobné poistenie — 4 % invalidné — 3  %, poistenie v nezamestnanosti — 1  % z  vymeriavacieho základu), preddavok na daň a doplnkové dôchodkové poistenie, ak je to relevantné. Výšku čistej mzdy ovplyvňuje aj počet vyživovaných detí a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane).

Viac o odvodoch zamestnanca do Sociálnej poisťovne a v prehľadnej grafike.

K dispozícii sú rôzne kalkulačky pre výpočet čistej mzdy, ako aj oficiálne zdroje, napríklad: www.platy.sk/vypocet-mzdy  alebo https://cistamzda.sk .

Daňové výnimky (§ 5, § 9)
Príklady príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené:

Štipendiá a granty:

• štipendiá poskytované napr. zo štátneho rozpočtu (vrátane doktorandských štipendií), alebo poskytované vysokými
  školami, či obdobné plnenia poskytované zo zahraničia. Taktiež sem patria podnikové štipendiá poskytované študentom
  vysokých škôl, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií, okrem
  platieb za prácu v pracovnom pomere (príjmy zo závislej činnosti) alebo na základe podnikateľskej činnosti;
• finančné prostriedky z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané.

Benefity, napr.:

• dávky zo zdravotného a sociálneho poistenia, vrátane platby zo starobného
  dôchodkového sporenia, resp. dávky z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu;
• cestovné náhrady (finančný príspevok zamestnávateľa počas pracovnej cesty zamestnanca) v zákonnej výške, okrem
  vreckového;
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na konzumáciu na pracovisku alebo finančný príspevok
  na stravovanie;
• suma vynaložená zamestnávateľom na
  vzdelávanie zamestnanca.

Daňový bonus (§ 33):
Daňový bonus znižuje zdaniteľný príjem rodičovi na každé vyživované dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, čím poskytuje istý finančný prospech, pričom však nejde o zdaniteľný príjem.

Sadzba dane (§ 15) a nezdaniteľná čiastka (§ 11)

Daň z  príjmu sa platí mesačne formou preddavku na daň. Vo všeobecnosti sa na príjmy uplatňuje 19  %-ná sadzba dane z  tej časti základu dane nepresahujúcej 176,8‑násobok príslušnej sumy životného minima a  25  %-ná sadzba dane z  tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8‑násobok sumy platného životného minima (táto suma sa rovná 47  537,98  € pre rok — na základe životného minima vo výške 268,88  €/mesiac s platnosťou od 1.  7. do 30.  6.  2024 a  48  441,43  € 2025 — na základe sumy životného minima 273,99  €/ mesiac platného od 1.  7.  2 30.  6.  2025). Základ dane zodpovedá (zjednodušene povedané) sume hrubej mzdy zníženej o všetky odvody povinného poistenia a zníženej o nezdaniteľnú čiastku (z ktorej sa daň neplatí).

Nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v  plnej sume, ak základ dane daňovníka nepresiahne za rok 92,8 násobok životného minima platného k  1.  januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (24  952,06  € pre rok 2024 a 25  426,27 € pre rok 2025). V  takom prípade nezdaniteľná čiastka zodpovedá 21‑násobku platného životného minima (t.  j. 5  646 pre rok 2024 a 5753,79  € pre rok 2025). Ak základ dane daňovníka presahuje tento ročný limit, výška nezdaniteľnej čiastky sa znižuje až na nulu postupne, na základe definovaného vzorca. Navyše, ak manžel/ manželka žije s  daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa, alebo poberá finančný príspevok na opatrovanie, alebo je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, či je zdravotne postihnutá/ťažko zdravotne postihnutá, je možné uplatniť aj nezdaniteľnú čiastku na manželku (manžela). V takom prípade sa pri stanovení jej výšky berú do úvahy príjmy oboch osôb. Osoba, ktorá nemá na Slovensku daňovú rezidenciu, má nárok na nezdaniteľnú čiastku na manželku (manžela), len ak 90  % z jej celosvetových príjmov pochádza zo zdrojov na Slovensku.

Zdaňovanie príjmu (§ 32, § 38, § 49)

Zdaňovanie príjmu na Slovensku zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:

Určenie daňovej rezidencie: Je dôležité si stanoviť daňovú rezidenciu, keďže to ovplyvňuje tak daňové povinnosti ako aj práva. Daňoví rezidenti na Slovensku zdaňujú ich celosvetové príjmy, zatiaľ čo v prípade nerezidentov podliehajú dani na Slovensku len príjmy zo zdrojov na Slovensku.

Ročné zúčtovanie: Zamestnanci, ktorí mali zdaniteľné príjmy len zo zamestnania, môžu požiadať svojho zamestnávateľa o  ročné zúčtovanie dane do 15.  februára nasledujúceho roka. Ak o  to nepožiadajú alebo ak majú príjmy pochádzajúce zo zdrojov v  zahraničí, musia si sami podať daňové priznanie. Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň za zamestnanca z  príjmov pochádzajúcich aj z iných pracovných pomerov (na základe iných pracovných zmlúv), ak zamestnanec predložil potrebné podklady na vykonanie ročného zúčtovania v stanovenom termíne do 15. februára.

Daňové priznanie: Daňovník musí vo všeobecnosti podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ak v  priebehu zdaňovacieho obdobia dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50  % sumy definovanej ako nezdaniteľná čiastka (t.  j. 2  823,24  € 2024 a  2876,89  € pre rok 2025), pokiaľ ročné zúčtovanie dane nevykonáva zamestnávateľ. Ako už bolo spomenuté vyššie, v  prípade, že daňovník má na Slovensku povinnosť zdaňiť aj príjmy pochádzajúce zo zahraničia (slovenský daňový rezident), musí podať daňové priznanie sám.

Lehoty: Termín na podanie daňového priznania je 31. marca nasledujúceho roka. Daňovníci však môžu vo všeobecnosti požiadať o predĺženie tejto lehoty až o tri mesiace a to prostredníctvom oznámenia zaslaného daňovému úradu. Ak má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť najviac o šesť mesiacov. V oboch prípadoch je potrebné predložiť oznámenie daňovému úradu na úradnom tlačive, ktorý poskytne finančné riaditeľstvo). V oznámení je potrebné uviesť aj novú lehotu v rámci daných maximálnych limitov.

Podanie daňového priznania: Daňové priznanie môže byť podané v písomnej alebo elektronickej forme. Daňovníci musia vyplniť príslušný formulár daňového priznania na základe typu ich príjmu:

• Tlačivo typu A sa používa len na príjmy zo zamestnania (závislej činnosti);
• Tlačivo typu B sa používa, ak existujú aj iné typy príjmov, napr. príjmy z podnikania alebo z kapitálového majetku.

Vyplnenie daňového priznania: V daňovom priznaní je potrebné uviesť všetky zdaniteľné príjmy vrátane prípadných zahraničných príjmov u slovenských daňových rezidentov. Je zároveň nevyhnutné predložiť aj doklady preukazujúce úhradu dane v zahraničí.

Platba dane: V lehote na podanie daňového priznania je potrebné daň (na úhradu) aj zaplatiť. Ak vzniká daňový preplatok (na základe preddavkov na daň), jeho výška bude vypočítaná počas vypĺňania daňového priznania.

Informácie k vyplneniu daňového priznania na stránkach Finančnej správy SR